slovenčina » bengálčina | 1 [jeden] | Osoby

১ [এক] ব্যক্তি

1 [Ēka] byakti

ja	আমি; āmi
ja a ty	আমি এবং তুমি; āmi ēbaṁ tumi
my obaja / my obidve	আমরা দুজনে (আমরা উভয়েই); āmarā dujanē (āmarā ubhaẏē'i)
on	সে (ছেলে); sē (chēlē)
on a ona	সে (ছেলে) এবং সে (মেয়ে); sē (chēlē) ēbaṁ sē (mēẏē)
oni obaja / ony obidve	তারা দুজনে; tārā dujanē
muž	পুরুষ; puruṣa
žena	স্ত্রী / মহিলা; strī / mahilā
dieťa	শিশু; śiśu
rodina	একটি পরিবার; ēkaṭi paribāra
moja rodina	আমার পরিবার; āmāra paribāra
Moja rodina je tu.	আমার পরিবার এখানে ৷; āmāra paribāra ēkhānē
Ja som tu.	আমি এখানে ৷; āmi ēkhānē
Ty si tu.	তুমি এখানে ৷; tumi ēkhānē
On je tu a ona je tu.	সে (ছেলে) এখানে এবং সে (মেয়ে) এখানে ৷; sē (chēlē) ēkhānē ēbaṁ sē (mēẏē) ēkhānē
My sme tu.	আমরা এখানে ৷; āmarā ēkhānē
Vy ste tu.	তোমরা এখানে ৷; tōmarā ēkhānē
Oni sú všetci tu.	তারা সবাই এখানে ৷; tārā sabā'i ēkhānē

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....