slovenčina » turečtina | 1 [jeden] | Osoby

1 [bir] Kişiler

ja	ben
ja a ty	ben ve sen
my obaja / my obidve	biz ikimiz
on	o, kendisi (erkek)
on a ona	o (erkek) ve o (kadın)
oni obaja / ony obidve	onlar ikisi
muž	erkek, adam
žena	kadın
dieťa	çocuk
rodina	bir aile
moja rodina	benim ailem
Moja rodina je tu.	(Benim) ailem burada.
Ja som tu.	Ben buradayım.
Ty si tu.	Sen buradasın.
On je tu a ona je tu.	O (erkek için) burada ve o (kadın için) burada.
My sme tu.	Biz buradayız.
Vy ste tu.	Sizler buradasınız.
Oni sú všetci tu.	Onlar hepsi buradalar.

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....