slovenčina » ukrajinčina | 1 [jeden] | Osoby

1 [один] Особи

1 [odyn] Osoby

ja	Я; YA
ja a ty	я і ти; ya i ty
my obaja / my obidve	ми обидва / обидві; my obydva / obydvi
on	Він; Vin
on a ona	він і вона; vin i vona
oni obaja / ony obidve	вони обидва / обидві; vony obydva / obydvi
muž	Чоловік; Cholovik
žena	Жінка; Zhinka
dieťa	Дитина; Dytyna
rodina	сім’я; simʺya
moja rodina	моя сім’я; moya simʺya
Moja rodina je tu.	Моя сім’я тут.; Moya simʺya tut.
Ja som tu.	Я тут.; YA tut.
Ty si tu.	Ти тут.; Ty tut.
On je tu a ona je tu.	Він тут і вона тут.; Vin tut i vona tut.
My sme tu.	Ми тут.; My tut.
Vy ste tu.	Ви тут.; Vy tut.
Oni sú všetci tu.	Вони всі тут.; Vony vsi tut.

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....