slovenčina » kórejčina | 1 [jeden] | Osoby

1 [하나] 사람들

1 [hana] salamdeul

ja	저; jeo
ja a ty	저와 당신; jeowa dangsin
my obaja / my obidve	우리 둘 다; uli dul da
on	그; geu
on a ona	그와 그녀; geuwa geunyeo
oni obaja / ony obidve	그들 둘 다; geudeul dul da
muž	남자; namja
žena	여자; yeoja
dieťa	아이; ai
rodina	가족; gajog
moja rodina	저의 가족; jeoui gajog
Moja rodina je tu.	저의 가족이 여기 있어요.; jeoui gajog-i yeogi iss-eoyo.
Ja som tu.	저는 여기 있어요.; jeoneun yeogi iss-eoyo.
Ty si tu.	당신은 여기 있어요.; dangsin-eun yeogi iss-eoyo.
On je tu a ona je tu.	그는 여기 있고 그녀는 여기 있어요.; geuneun yeogi issgo geunyeoneun yeogi iss-eoyo.
My sme tu.	우리는 여기 있어요.; ulineun yeogi iss-eoyo.
Vy ste tu.	당신들은 여기 있어요.; dangsindeul-eun yeogi iss-eoyo.
Oni sú všetci tu.	그들은 모두 여기 있어요.; geudeul-eun modu yeogi iss-eoyo.

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....