slovenčina » nórčtina | 1 [jeden] | Osoby

1 [én] Personer

ja	jeg
ja a ty	jeg og du
my obaja / my obidve	vi to
on	han
on a ona	han og hun
oni obaja / ony obidve	de to
muž	mannen
žena	kvinnen
dieťa	barnet
rodina	en familie
moja rodina	familien min
Moja rodina je tu.	Familien min er her.
Ja som tu.	Jeg er her.
Ty si tu.	Du er her.
On je tu a ona je tu.	Han er her og hun er her.
My sme tu.	Vi er her.
Vy ste tu.	Dere er her.
Oni sú všetci tu.	De er her alle sammen.

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....