Jazykové vzdelávanie
previous page  up Obsah  next page  | Free download MP3: 100 lessons  | Free Android app | Free iPhone app

Home  >   50languages.com   >   slovenčina   >   perzština   >   Obsah


32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

 


‫32 [سی و دو]‬

‫در رستوران 4‬

 

 
Jedny hranolky s kečupom.
‫یک پرس سیب زمینی سرخ کرده با کچاپ.‬
yek pors sibe zamini-e sorkh karde bâ kechâb.
A dvakrát s majonézou.
‫و دو پرس سیب زمینی سرخ کرده با سس مایونز.‬
va do pors sibe zamini-e sorkh karde bâ sose mâyonez.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou.
‫و سه پرس سوسیس سرخ کرده با خردل.‬
va se pors susise sorkh karde bâ khardal.
 
 
 
 
Akú máte zeleninu?
‫چه نوع سبزی دارید؟‬
che no sabzi dârid?
Máte fazuľu?
‫لوبیا دارید؟‬
lubiâ dârid?
Máte karfiol?
‫گل کلم دارید؟‬
gol-kalam dârid?
 
 
 
 
Rád /-a jem kukuricu.
‫من دوست دارم ذرت بخورم.‬
man doost dâram zor-rat bokhoram.
Rád /-a jem uhorky.
‫من دوست دارم خیار بخورم.‬
man doost dâram khiâr bokhoram.
Rád /-a jem paradajky.
‫من دوست دارم گوجه فرنگی بخورم.‬
man doost dâram goje farangi bokhoram.
 
 
 
 
Aj Vy máte radi pór?
‫پیازچه دوست دارید؟‬
piâzche doost dârid bokhorid?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu?
‫ترشی کلم دوست دارید؟‬
torshi-ye kalam doost dârid bokhorid?
Aj Vy máte radi šošovicu?
‫عدس دوست دارید؟‬
adas doost dârid bokhorid?
 
 
 
 
Máš tiež rád mrkvu?
‫هویج دوست داری؟‬
havij doost dâri bokhori?
Máš tiež rád brokolicu?
‫بروکلی دوست داری؟‬
burokli doost dâri bokhori?
Máš tiež rád papriku?
‫فلفل هم دوست داری؟‬
felfel-e sabz doost dâri bokhori?
 
 
 
 
Nemám rád (rada) cibuľu.
‫من پیاز دوست ندارم.‬
man piâz doost nadâram.
Nemám rád /-a olivy.
‫من زیتون دوست ندارم.‬
man az zytun khosham nemi-âyad.
Nemám rád /-a huby.
‫من قارچ دوست ندارم.‬
man az ghârch khosham nemi-âyad.
 
 
 
 

previous page  up Obsah  next page  | Free download MP3: 100 lessons  | Free Android app | Free iPhone app

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!

 


Downloads are FREE for private use, public schools and for non-commercial purposes only!
LICENCE AGREEMENT. Please report any mistakes or incorrect translations here.
Imprint - Impressum  © Copyright 2007 - 2020 Goethe Verlag Starnberg and licensors. All rights reserved.
Contact
book2 slovenčina - perzština pre začiatočníkov