slovenčina » fínčina | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [kuusikymmentäkahdeksan] iso – pieni

veľký a malý	iso ja pieni
Slon je veľký.	Elefantti on iso.
Myš je malá.	Hiiri on pieni.
tmavý a svetlý	pimeä ja valoisa
Noc je tmavá.	Yö on pimeä.
Deň je svetlý.	Päivä on valoisa.
starý a mladý	vanha ja nuori
Náš dedko je veľmi starý.	Isoisämme on hyvin vanha.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	70 vuotta sitten hän oli vielä nuori.
pekný a škaredý	kaunis ja ruma
Motýľ je pekný.	Perhonen on kaunis.
Pavúk je škaredý.	Hämähäkki on ruma.
tlstý a chudý	lihava ja laiha
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	Nainen, joka painaa 100 kiloa, on lihava.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	Mies, joka painaa 50 kiloa, on laiha.
drahý a lacný	kallis ja halpa
Auto je drahé.	Auto on kallis.
Noviny sú lacné.	Sanomalehti on halpa.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.