slovenčina » gréčtina | 70 [sedemdesiat] | niečo chcieť / želať si

70 [εβδομήντα] θα ήθελα κάτι

70 [ebdomḗnta] tha ḗthela káti

Chceli by ste fajčiť?	Θα θέλατε να καπνίσετε; Tha thélate na kapnísete?
Chceli by ste tancovať?	Θα θέλατε να χορέψετε; Tha thélate na chorépsete?
Chceli by ste sa ísť prechádzať?	Θα θέλατε να πάμε περίπατο; Tha thélate na páme perípato?
Chcel by som fajčiť.	Θα ήθελα να καπνίσω.; Tha ḗthela na kapnísō.
Chcel(a) by si cigaretu?	Θα ήθελες ένα τσιγάρο; Tha ḗtheles éna tsigáro?
Chcel by oheň.	Θα ήθελε φωτιά.; Tha ḗthele phōtiá.
Chcel(a) by som niečo piť.	Θα ήθελα να πιω κάτι.; Tha ḗthela na piō káti.
Chcel(a) by som niečo jesť.	Θα ήθελα να φάω κάτι.; Tha ḗthela na pháō káti.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť.	Θα ήθελα να ξεκουραστώ λίγο.; Tha ḗthela na xekourastṓ lígo.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať.	Θα ήθελα να σας ρωτήσω κάτι.; Tha ḗthela na sas rōtḗsō káti.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť.	Θα ήθελα να σας παρακαλέσω για κάτι.; Tha ḗthela na sas parakalésō gia káti.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať.	Θα ήθελα να σας καλέσω σε κάτι.; Tha ḗthela na sas kalésō se káti.
Čo si želáte, prosím?	Τι θα θέλατε παρακαλώ; Ti tha thélate parakalṓ?
Želáte si kávu?	Θα θέλατε έναν καφέ; Tha thélate énan kaphé?
Alebo si radšej želáte čaj?	Ή μήπως θα προτιμούσατε ένα τσάι; Ḗ mḗpōs tha protimoúsate éna tsái?
Chceli by sme ísť domov.	Θα θέλαμε να πάμε σπίτι.; Tha thélame na páme spíti.
Chceli by ste taxík?	Θα θέλατε ένα ταξί; Tha thélate éna taxí?
Chceli by telefonovať.	Θα ήθελαν να κάνουν ένα τηλέφωνο.; Tha ḗthelan na kánoun éna tēléphōno.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...