slovenčina » rumunčina | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [şaptezeci şi unu] „a vrea” ceva

Čo chcete?	Ce vreţi?
Chcete hrať futbal?	Vreţi să jucaţi fotbal?
Chcete navštíviť priateľov?	Vreţi să vizitaţi prieteni?
chcieť	a vrea
Nechcem prísť neskoro.	Nu vreau să vin târziu.
Nechcem tam ísť.	Nu vreau să merg acolo.
Chcem ísť domov.	Vreau să merg acasă.
Chcem zostať doma.	Vreau să rămân acasă.
Chcem byť sám.	Vreau să fiu singur.
Chceš tu zostať?	Vrei să rămâi aici?
Chceš tu jesť?	Vrei să mănânci aici?
Chceš tu spať?	Vrei să dormi aici?
Chcete zajtra odcestovať?	Vreţi să plecaţi mâine?
Chcete zostať do zajtra?	Vreţi să rămâneţi până mâine?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Vreţi să plătiţi factura abia mâine?
Chcete ísť na diskotéku?	Vreţi să mergeţi la discotecă?
Chcete ísť do kina?	Vreţi să mergeţi la cinematograf?
Chcete ísť do kaviarne?	Vreţi să mergeţi la cafenea?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!