slovenčina » fínčina | 49 [štyridsaťdeväť] | Šport

49 [neljäkymmentäyhdeksän] Liikunta

Športuješ?	Harrastatko liikuntaa?
Áno, musím sa hýbať.	Kyllä, minun pitää liikkua.
Chodím do športového klubu.	Käyn liikuntaseurassa.
Hráme futbal.	Me pelaamme jalkapalloa.
Niekedy plávame.	Joskus me uimme.
Alebo sa bicyklujeme.	Tai ajamme pyörällä.
V našom meste máme futbalový štadión.	Kaupungissamme on jalkapallostadioni.
Máme tu aj plaváreň so saunou.	On myös uimahalli saunan kanssa.
Máme aj golfové ihrisko.	Ja on olemassa golfkenttä.
Čo dávajú v televízii?	Mitä telkkarista tulee?
Práve dávajú futbal.	Sieltä tulee jalkapallo-ottelu.
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému.	Saksan joukkue pelaa englantia vastaan.
Kto vyhráva?	Kuka voittaa?
Netuším.	Minulla ei ole aavistustakaan.
V tomto momente je to nerozhodne.	Tällä hetkellä peli on tasan.
Rozhodca je z Belgicka.	Tuomari tulee Belgiasta.
Teraz sa kope jedenástka.	Nyt tulee rangaistuspotku.
Gól! Jedna nula!	Maali! Yksi nolla!

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...