slovenčina » estónčina | 40 [štyridsať] | Pýtať sa na cestu

40 [nelikümmend] Tee küsimine

Prepáčte!	Vabandage!
Môžete mi pomôcť?	Saate te mind aidata?
Kde je tu nejaká dobrá reštaurácia?	Kus on siin hea restoran?
Choďte vľavo za roh.	Minge vasakule ümber nurga.
Choďte potom kúsok rovno.	Minge seejärel veidi maad otse.
Choďte potom sto metrov doprava.	Minge siis sada meetrit paremale.
Môžete ísť aj autobusom.	Te võite ka bussiga minna.
Môžete ísť aj električkou.	Te võite ka trammiga minna.
Môžete ísť jednoducho aj za mnou.	Te võite ka minu järel sõita.
Ako sa dostanem k futbalovému štadiónu?	Kuidas saan ma jalgpallistaadionile?
Prejdite cez most!	Ületage sild!
Choďte cez tunel!	Sõitke läbi tunneli!
Choďte až k tretiemu semaforu.	Sõitke kolmanda foorini.
Na prvej ulici potom odbočte doprava.	Pöörake seejärel esimesele tänavale paremal.
Choďte potom rovno cez ďalšiu križovatku.	Sõitke siis otse üle järgmise ristmiku.
Prepáčte, ako sa dostanem na letisko?	Vabandage, kuidas ma jõuan lennujaama?
Najlepšie bude, ak pôjdete metrom.	Parem oleks, kui te metrooga läheksite.
Odvezte sa až na konečnú stanicu.	Sõitke lihtsalt lõppjaamani.

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...