slovenčina » turečtina | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [yetmiş bir] bir şey istemek

Čo chcete?	Ne istiyorsunuz?
Chcete hrať futbal?	Futbol mu oynamak istiyorsunuz?
Chcete navštíviť priateľov?	Arkadaşları mı ziyaret etmek istiyorsunuz?
chcieť	istemek
Nechcem prísť neskoro.	Geç gelmek istemiyorum.
Nechcem tam ísť.	Oraya gitmek istemiyorum.
Chcem ísť domov.	Eve gitmek istiyorum.
Chcem zostať doma.	Evde kalmak istiyorum.
Chcem byť sám.	Yalnız olmak istiyorum.
Chceš tu zostať?	Burada kalmak mı istiyorsun?
Chceš tu jesť?	Burada mı yemek yemek istiyorsun?
Chceš tu spať?	Burada mı uyumak istiyorsun?
Chcete zajtra odcestovať?	Yarın mı yola çıkmak istiyorsunuz?
Chcete zostať do zajtra?	Yarına kadar kalmak mı istiyorsunuz?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Hesabı yarın mı ödemek istiyorsunuz?
Chcete ísť na diskotéku?	Diskoya mı gitmek istiyorsunuz?
Chcete ísť do kina?	Sinemaya mı gitmek istiyorsunuz?
Chcete ísť do kaviarne?	Pastaneye mi gitmek istiyorsunuz?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!