slovenčina » turečtina | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [altmış sekiz] büyük – küçük

veľký a malý	büyük ve küçük
Slon je veľký.	Fil büyük.
Myš je malá.	Fare küçük.
tmavý a svetlý	karanlık ve aydınlık
Noc je tmavá.	Gece karanlık.
Deň je svetlý.	Gün aydınlık.
starý a mladý	yaşlı ve genç
Náš dedko je veľmi starý.	Dedemiz çok yaşlı.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	O (kendisi) 70 yıl önce henüz gençti.
pekný a škaredý	güzel ve çirkin
Motýľ je pekný.	Kelebek güzel.
Pavúk je škaredý.	Örümcek çirkin.
tlstý a chudý	şişman ve zayıf
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	100 kiloluk bir kadın şişmandır.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	50 kiloluk bir adam zayıftır.
drahý a lacný	pahalı ve ucuz
Auto je drahé.	Araba pahalı.
Noviny sú lacné.	Gazete ucuz.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.