slovenčina » nórčtina | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [syttien] ville noe 2

Čo chcete?	Hva vil dere?
Chcete hrať futbal?	Vil dere spille fotball?
Chcete navštíviť priateľov?	Vil dere besøke venner?
chcieť	ville
Nechcem prísť neskoro.	Jeg vil ikke komme for sent.
Nechcem tam ísť.	Jeg vil ikke gå (dit).
Chcem ísť domov.	Jeg vil gå hjem.
Chcem zostať doma.	Jeg vil bli hjemme.
Chcem byť sám.	Jeg vil være alene.
Chceš tu zostať?	Vil du bli her?
Chceš tu jesť?	Vil du spise her?
Chceš tu spať?	Vil du sove her?
Chcete zajtra odcestovať?	Vil du kjøre i morgen?
Chcete zostať do zajtra?	Vil du bli til i morgen?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Vil du betale regningen i morgen?
Chcete ísť na diskotéku?	Vil dere på diskotek?
Chcete ísť do kina?	Vil dere på kino?
Chcete ísť do kaviarne?	Vil dere på kafé?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!