slovenčina » nórčtina | 70 [sedemdesiat] | niečo chcieť / želať si

70 [sytti] ville noe 1

Chceli by ste fajčiť?	Vil du røyke?
Chceli by ste tancovať?	Vil du danse?
Chceli by ste sa ísť prechádzať?	Vil du gå en tur?
Chcel by som fajčiť.	Jeg vil gjerne røyke.
Chcel(a) by si cigaretu?	Vil du ha en sigarett?
Chcel by oheň.	Han vil ha fyr.
Chcel(a) by som niečo piť.	Jeg vil gjerne ha noe å drikke.
Chcel(a) by som niečo jesť.	Jeg vil gjerne spise noe.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť.	Jeg vil gjerne hvile litt.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať.	Jeg vil gjerne spørre deg noe.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť.	Jeg vil gjerne be deg om noe.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať.	Jeg vil gjerne invitere deg på noe.
Čo si želáte, prosím?	Hva vil du ha?
Želáte si kávu?	Vil du ha en kaffe?
Alebo si radšej želáte čaj?	Eller vil du heller ha en te?
Chceli by sme ísť domov.	Vi vil gjerne kjøre hjem.
Chceli by ste taxík?	Vil dere ha en drosje?
Chceli by telefonovať.	De vil gjerne ringe.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...