slovenčina » taliančina | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [sessantotto] grande – piccolo

veľký a malý	grande e piccolo
Slon je veľký.	L’elefante è grande.
Myš je malá.	Il topo è piccolo.
tmavý a svetlý	scuro e chiaro
Noc je tmavá.	La notte è scura.
Deň je svetlý.	Il giorno è chiaro.
starý a mladý	giovane e vecchio
Náš dedko je veľmi starý.	Nostro nonno è molto anziano.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	Settant’anni fa era ancora giovane.
pekný a škaredý	bello e brutto
Motýľ je pekný.	La farfalla è bella.
Pavúk je škaredý.	Il ragno è brutto.
tlstý a chudý	grasso e magro
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	Una donna di 100 chili è grassa.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	Un uomo di 50 chili è magro.
drahý a lacný	caro e non caro / costoso e non costoso
Auto je drahé.	La macchina è cara / costosa.
Noviny sú lacné.	Il giornale non è caro / costoso.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.