slovenčina » indonézština | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [tujuh puluh satu] mau sesuatu

Čo chcete?	Apa yang kalian mau?
Chcete hrať futbal?	Kalian mau bermain sepak bola?
Chcete navštíviť priateľov?	Kalian mau menjenguk teman-teman?
chcieť	mau
Nechcem prísť neskoro.	Saya tidak mau datang terlambat.
Nechcem tam ísť.	Saya tidak mau ke sana.
Chcem ísť domov.	Saya mau pulang ke rumah.
Chcem zostať doma.	Saya mau tinggal di rumah.
Chcem byť sám.	Saya mau sendirian.
Chceš tu zostať?	Maukah kamu tinggal di sini?
Chceš tu jesť?	Maukah kamu makan di sini?
Chceš tu spať?	Maukah kamu tidur di sini?
Chcete zajtra odcestovať?	Maukah Anda berangkat besok?
Chcete zostať do zajtra?	Maukah Anda tinggal sampai besok?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Apakah Anda ingin membayar tagihan besok?
Chcete ísť na diskotéku?	Maukah kalian ke disko?
Chcete ísť do kina?	Maukah kalian ke bioskop?
Chcete ísť do kaviarne?	Maukah kalian ke kafetaria?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!