slovenčina » arménčina | 80 [osemdesiat] | Prídavné mená 3

80 [ութանասուն] ածականներ 3

80 [ut’anasun] atsakanner 3

Má psa.	Նա շուն ունի: Na shun uni
Ten pes je veľký.	Շունը մեծ է: Shuny mets e
Má veľkého psa.	Նա մեծ շուն ունի: Na mets shun uni
Má dom.	Նա տուն ունի: Na tun uni
Ten dom je malý.	Տունը փոքր է: Tuny p’vok’r e
Má malý dom.	Նա փոքր տուն ունի: Na p’vok’r tun uni
Býva v hoteli.	Նա հյուրանոցում է ապրում: Na hyuranots’um e aprum
Ten hotel je lacný.	Հյուրանոցը էժան է: Hyuranots’y ezhan e
Býva v lacnom hoteli.	Նա ապրում է էժան հյուրանոցում: Na aprum e ezhan hyuranots’um
Má auto.	Նա մեքենա ունի: Na mek’yena uni
To auto je drahé.	Մեքենան թանկ է: Mek’yenan t’ank e
Má drahé auto.	Նա թանկ մեքենա ունի: Na t’ank mek’yena uni
Číta román.	Նա վեպ է կարդում: Na vep e kardum
Ten román je nudný.	Վեպը ձանձրալի է: Vepy dzandzrali e
Číta nudný román.	Նա մի ձանձրալի վեպ է կարդում: Na mi dzandzrali vep e kardum
Pozerá film.	Նա ֆիլմ է նայում: Na film e nayum
Ten film je napínavý.	Ֆիլմը հետաքրքիր է: Filmy hetak’rk’ir e
Pozerá napínavý film.	Նա մի հետաքրքիր ֆիլմ է նայում: Na mi hetak’rk’ir film e nayum

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!