slovenčina » francúzština | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [soixante et onze] vouloir qc.

Čo chcete?	Qu’est ce que vous voulez ?
Chcete hrať futbal?	Est-ce que vous voulez jouer au football ?
Chcete navštíviť priateľov?	Est-ce que vous voulez rendre visite à des amis ?
chcieť	vouloir
Nechcem prísť neskoro.	Je ne veux pas arriver en retard.
Nechcem tam ísť.	Je ne veux pas y aller.
Chcem ísť domov.	Je veux aller à la maison.
Chcem zostať doma.	Je veux rester à la maison.
Chcem byť sám.	Je veux être seul.
Chceš tu zostať?	Veux-tu rester ici ?
Chceš tu jesť?	Veux-tu manger ici ?
Chceš tu spať?	Veux-tu dormir ici ?
Chcete zajtra odcestovať?	Voulez-vous partir demain ?
Chcete zostať do zajtra?	Voulez-vous rester jusqu’à demain ?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Voulez-vous régler la note seulement demain ?
Chcete ísť na diskotéku?	Voulez-vous aller à la discothèque ?
Chcete ísť do kina?	Voulez-vous aller au cinéma ?
Chcete ísť do kaviarne?	Voulez-vous aller au café ?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!