slovenčina » francúzština | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [soixante-huit] grand – petit

veľký a malý	grand et petit
Slon je veľký.	L’éléphant est grand.
Myš je malá.	La souris est petite.
tmavý a svetlý	sombre et clair
Noc je tmavá.	La nuit est sombre.
Deň je svetlý.	Le jour est clair.
starý a mladý	vieux et jeune
Náš dedko je veľmi starý.	Notre grand-père est très vieux.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	Il y a 70 ans il était encore jeune.
pekný a škaredý	beau et laid
Motýľ je pekný.	Le papillon est beau.
Pavúk je škaredý.	L’araignée est laide.
tlstý a chudý	gros et maigre
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	Une femme de cent kg est grosse.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	Un homme de cinquante kg est maigre.
drahý a lacný	cher et bon marché
Auto je drahé.	L’automobile est chère.
Noviny sú lacné.	Le journal est bon marché.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.