slovenčina » estónčina | 70 [sedemdesiat] | niečo chcieť / želať si

70 [seitsekümmend] midagi soovima

Chceli by ste fajčiť?	Kas te sooviksite suitsetada?
Chceli by ste tancovať?	Kas te sooviksite tantsida?
Chceli by ste sa ísť prechádzať?	Kas te sooviksite jalutama minna?
Chcel by som fajčiť.	Ma sooviksin suitsetada.
Chcel(a) by si cigaretu?	Soovid sa sigaretti?
Chcel by oheň.	Ta soovib tuld.
Chcel(a) by som niečo piť.	Ma sooviksin midagi juua.
Chcel(a) by som niečo jesť.	Ma sooviksin midagi süüa.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť.	Ma sooviksin veidi puhata.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať.	Ma sooviksin teilt midagi küsida.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť.	Ma sooviksin teilt midagi paluda.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať.	Ma sooviksin teile midagi välja teha.
Čo si želáte, prosím?	Mida te soovite, palun?
Želáte si kávu?	Soovite te kohvi?
Alebo si radšej želáte čaj?	Või soovite te pigem teed?
Chceli by sme ísť domov.	Me soovime koju sõita.
Chceli by ste taxík?	Soovite te taksot?
Chceli by telefonovať.	Nad soovivad helistada.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...