slovenčina » estónčina | 55 [päťdesiatpäť] | Práca

55 [viiskümmend viis] Töö

Aké máte povolanie?	Mis on teie elukutse?
Môj muž je povolaním lekár.	Mu mees on arst.
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok.	Ma töötan poole kohaga meditsiiniõena.
Čoskoro dostaneme dôchodok.	Varsti saame me pensionit.
Ale dane sú vysoké.	Kuid maksud on kõrged.
A zdravotné poistenie je vysoké.	Ja tervisekindlustus on ka kõrge.
Čím by si raz chcel byť?	Kelleks sa saada tahad?
Chcel by som byť inžinierom.	Ma tahan inseneriks saada.
Chcem študovať na univerzite.	Ma tahan ülikoolis õppida.
Som praktikant.	Ma olen praktikant.
Nezarábam veľa.	Ma ei teeni palju.
Praxujem v zahraničí.	Ma teen praktikat välismaal.
Toto je môj šéf.	See on minu ülemus.
Mám milých kolegov.	Mul on meeldivad kolleegid.
Napoludnie ideme vždy do jedálne.	Lõuna ajal käime me alati sööklas.
Hľadám prácu.	Ma otsin töökohta.
Už rok som nezamestnaný.	Ma olen juba aasta olnud töötu.
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných.	Selles riigis on liiga palju töötuid.

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!