slovenčina » španielčina | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [sesenta y ocho] grande – pequeño

veľký a malý	grande y pequeño
Slon je veľký.	El elefante es grande.
Myš je malá.	El ratón es pequeño.
tmavý a svetlý	oscuro y claro
Noc je tmavá.	La noche es oscura.
Deň je svetlý.	El día es claro.
starý a mladý	viejo y joven
Náš dedko je veľmi starý.	Nuestro abuelo es muy viejo / mayor.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	Hace 70 años aún era joven.
pekný a škaredý	bonito y feo
Motýľ je pekný.	La mariposa es bonita.
Pavúk je škaredý.	La araña es fea.
tlstý a chudý	gordo y delgado
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	Una mujer de 100 Kg. es gorda.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	Un hombre de 50 Kg. es delgado.
drahý a lacný	caro y barato
Auto je drahé.	El coche es caro.
Noviny sú lacné.	El periódico es barato.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.