slovenčina » arabčina | 16 [šestnásť] | Ročné obdobia a počasie

‫16 [ستة عشر]‬ ‫فصول السنة والطقس‬

16 [stat eashr] fsul alsanat waltuqsa

To sú ročné obdobia:	‫هذه هى فصول السنة:‬; hdhih haa fusul alsunt:
Jar, leto,	‫الربيع، الصيف،‬; alrabie, alsiyfa,
jeseň a zima.	‫الخريف، والشتاء.‬; alkhariufu, walshata'a.
Leto je horúce.	‫الصيف حار.‬; alsif har.
V lete svieti slnko.	‫في الصيف تسطع الشمس.‬; fi alsayf tastie alshamsa.
V lete sa radi chodíme prechádzať.	‫في الصيف نحب أن نتنزه.‬; fi alsayf nuhibu 'ana natanzaha.
Zima je chladná.	‫الشتاء بارد.‬; alshita' barda.
V zime sneží alebo prší.	‫في الشتاء تثلج أو تمطر‬; fy alshita' tathlij 'aw tmtr
V zime radi zostávame doma.	‫في الشتاء نفضل البقاء في البيت.‬; fi alshita' nufadil albaqa' fi albayt.
Je chladno.	‫الجو بارد.‬; aliju barda.
Prší.	‫إنها تمطر.‬; 'iinaha tamtar.
Fúka vietor.	‫الجو عاصف.‬; aljaw easifa.
Je teplo.	‫الجو دافئ.‬; alijw dafia.
Je slnečno.	‫الجو مُشمس.‬; aliju mushms.
Je jasno.	‫الجو صافٍ.‬; aljaw safin.
Aké je dnes počasie?	‫كيف الطقس اليوم؟‬; kif altaqs alyawma?
Dnes je chladno.	‫اليوم الجو بارد.‬; aliawm aljaw barda.
Dnes je teplo.	‫اليوم الجو دافئ.‬; aliawm aljawi dafy.

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !