slovenčina » čerkezština | 80 [osemdesiat] | Prídavné mená 3

80 [тIокIиплI] ПлъышъуацIэхэр 3

80 [tIokIiplI] PlyshuacIjehjer 3

Má psa.	Ащ (бзылъфыгъ) хьэ иI.; Ashh (bzylfyg) h'je iI.
Ten pes je veľký.	Хьэр ины.; H'jer iny.
Má veľkého psa.	Ащ (бзылъфыгъ) хьэ ин иI.; Ashh (bzylfyg) h'je in iI.
Má dom.	Ащ (бзылъфыгъ) унэ иI.; Ashh (bzylfyg) unje iI.
Ten dom je malý.	Унэр цIыкIу.; Unjer cIykIu.
Má malý dom.	Ащ (бзылъфыгъ) унэ цIыкIу иI.; Ashh (bzylfyg) unje cIykIu iI.
Býva v hoteli.	Ар (хъулъфыгъ) хьакIэщым ис.; Ar (hulfyg) h'akIjeshhym is.
Ten hotel je lacný.	ХьакIэщыр лъапIэп.; H'akIjeshhyr lapIjep.
Býva v lacnom hoteli.	Ар (хъулъфыгъ) хьакIэщ мылъапIэм ис.; Ar (hulfyg) h'akIjeshh mylapIjem is.
Má auto.	Ащ (хъулъфыгъ) машинэ (ку) иI.; Ashh (hulfyg) mashinje (ku) iI.
To auto je drahé.	Машинэр (кур) лъапIэ.; Mashinjer (kur) lapIje.
Má drahé auto.	Ащ (хъулъфыгъ) машинэ (ку) лъапIэ иI.; Ashh (hulfyg) mashinje (ku) lapIje iI.
Číta román.	Ар (хъулъфыгъ) романым еджэ.; Ar (hulfyg) romanym edzhje.
Ten román je nudný.	Романыр зэщыгъо.; Romanyr zjeshhygo.
Číta nudný román.	Ар (хъулъфыгъ) роман зэщыгъом еджэ.; Ar (hulfyg) roman zjeshhygom edzhje.
Pozerá film.	Ар (бзылъфыгъ) фильмэм еплъы.; Ar (bzylfyg) fil'mjem eply.
Ten film je napínavý.	Фильмэм узыIэпещэ.; Fil'mjem uzyIjepeshhje.
Pozerá napínavý film.	Ар (бзылъфыгъ) узыIэпызыщэрэ фильмэм еплъы.; Ar (bzylfyg) uzyIjepyzyshhjerje fil'mjem eply.

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!