slovenčina » švédčina | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [sjuttioett] vilja något

Čo chcete?	Vad vill ni?
Chcete hrať futbal?	Vill ni spela fotboll?
Chcete navštíviť priateľov?	Vill ni besöka vänner?
chcieť	vilja
Nechcem prísť neskoro.	Jag vill inte komma för sent.
Nechcem tam ísť.	Jag vill inte gå dit.
Chcem ísť domov.	Jag vill gå hem.
Chcem zostať doma.	Jag vill stanna hemma.
Chcem byť sám.	Jag vill vara ensam.
Chceš tu zostať?	Vill du stanna här?
Chceš tu jesť?	Vill du äta här?
Chceš tu spať?	Vill du sova här?
Chcete zajtra odcestovať?	Ska ni åka iväg imorgon?
Chcete zostať do zajtra?	Vill ni stanna till imorgon?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Vill ni betala räkningen först imorgon?
Chcete ísť na diskotéku?	Vill ni gå på diskotek?
Chcete ísť do kina?	Vill ni gå på bio?
Chcete ísť do kaviarne?	Vill ni gå på kafé?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!