slovenčina » švédčina | 70 [sedemdesiat] | niečo chcieť / želať si

70 [sjuttio] vilja ha något

Chceli by ste fajčiť?	Vill ni röka?
Chceli by ste tancovať?	Vill ni dansa?
Chceli by ste sa ísť prechádzať?	Vill ni gå ut och gå?
Chcel by som fajčiť.	Jag skulle vilja röka.
Chcel(a) by si cigaretu?	Vill du ha en cigarett?
Chcel by oheň.	Han vill ha eld.
Chcel(a) by som niečo piť.	Jag skulle vilja ha något att dricka.
Chcel(a) by som niečo jesť.	Jag skulle vilja äta något.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť.	Jag skulle vilja vila mig lite.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať.	Jag skulle vilja fråga er något.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť.	Jag skulle vilja be er om något.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať.	Jag skulle vilja bjuda in er på något.
Čo si želáte, prosím?	Vad vill ni ha?
Želáte si kávu?	Vill ni ha en kaffe?
Alebo si radšej želáte čaj?	Eller skulle ni hellre vilja ha en te?
Chceli by sme ísť domov.	Vi skulle vilja åka hem.
Chceli by ste taxík?	Vill ni ha en taxi?
Chceli by telefonovať.	De vill ringa.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...