slovenčina » nórčtina | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [sekstiåtte] stor – liten

veľký a malý	stor og liten
Slon je veľký.	Elefanten er stor.
Myš je malá.	Musa er liten.
tmavý a svetlý	mørk og lys
Noc je tmavá.	Natten er mørk.
Deň je svetlý.	Dagen er lys.
starý a mladý	gammel og ung
Náš dedko je veľmi starý.	Bestefaren vår er veldig gammel.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	For sytti år siden var han ung.
pekný a škaredý	pen og stygg
Motýľ je pekný.	Sommerfuglen er pen.
Pavúk je škaredý.	Edderkoppen er stygg.
tlstý a chudý	tykk og tynn
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	En kvinne på hundre kilo er tykk.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	En mann på femti kilo er tynn.
drahý a lacný	dyr og billig
Auto je drahé.	Bilen er dyr.
Noviny sú lacné.	Avisen er billig.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.