slovenčina » nórčtina - Nynorsk | 70 [sedemdesiat] | niečo chcieť / želať si

70 [sytti] ville noko 1

Chceli by ste fajčiť?	Vil du røykje?
Chceli by ste tancovať?	Vil du danse?
Chceli by ste sa ísť prechádzať?	Vil du gå ein tur?
Chcel by som fajčiť.	Eg vil gjerne røykje.
Chcel(a) by si cigaretu?	Vil du ha ein sigarett?
Chcel by oheň.	Han vil ha fyr.
Chcel(a) by som niečo piť.	Eg vil gjerne ha noko å drikke.
Chcel(a) by som niečo jesť.	Eg vil gjerne ha noko å ete.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť.	Eg vil gjerne slappe av litt.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať.	Eg vil gjerne spørje deg om noko.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť.	Eg vil gjerne be deg om noko.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať.	Eg vil gjerne invitere deg til noko.
Čo si želáte, prosím?	Kva vil du ha?
Želáte si kávu?	Vil du ha ein kaffi?
Alebo si radšej želáte čaj?	Eller vil du heller ha ein te?
Chceli by sme ísť domov.	Vi vil gjerne køyre heim.
Chceli by ste taxík?	Vil de ha ei drosje?
Chceli by telefonovať.	Dei vil gjerne ringje.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...