slovenčina » taliančina | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [settantuno] voler qualcosa

Čo chcete?	Che cosa volete?
Chcete hrať futbal?	Volete giocare a pallone?
Chcete navštíviť priateľov?	Volete andare a trovare degli amici?
chcieť	volere
Nechcem prísť neskoro.	Non voglio arrivare in ritardo.
Nechcem tam ísť.	Non voglio andarci.
Chcem ísť domov.	Voglio andare a casa.
Chcem zostať doma.	Voglio restare a casa.
Chcem byť sám.	Voglio essere solo. / Voglio stare da solo.
Chceš tu zostať?	Vuoi restare qui?
Chceš tu jesť?	Vuoi mangiare qui?
Chceš tu spať?	Vuoi dormire qui?
Chcete zajtra odcestovať?	Vuole partire domani?
Chcete zostať do zajtra?	Vuole restare fino a domani?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Vuole pagare il conto solo domani?
Chcete ísť na diskotéku?	Volete andare in discoteca?
Chcete ísť do kina?	Volete andare al cinema?
Chcete ísť do kaviarne?	Volete andare al bar?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!