slovenčina » esperanto | 79 [sedemdesiatdeväť] | Prídavné mená 2

79 [sepdek naŭ] Adjektivoj 2

Mám na sebe modré šaty.	Mi surhavas bluan robon.
Mám na sebe červené šaty.	Mi surhavas ruĝan robon.
Mám na sebe zelené šaty.	Mi surhavas verdan robon.
Kúpim čiernu tašku.	Mi aĉetas nigran sakon.
Kúpim hnedú tašku.	Mi aĉetas brunan sakon.
Kúpim bielu tašku.	Mi aĉetas blankan sakon.
Potrebujem nové auto.	Mi bezonas novan aŭton.
Potrebujem rýchle auto.	Mi bezonas rapidan aŭton.
Potrebujem pohodlné auto.	Mi bezonas komfortan aŭton.
Tam hore býva stará žena.	Supre loĝas maljuna virino.
Tam hore býva tlstá žena.	Supre loĝas dika virino.
Tam dole býva zvedavá žena.	Malsupre loĝas scivolema virino.
Naši hostia boli milí ľudia.	Niaj gastoj estis simpatiaj homoj.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia.	Niaj gastoj estis ĝentilaj homoj.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia.	Niaj gastoj estis interesaj homoj.
Mám milé deti.	Mi havas amindajn infanojn.
Ale susedia majú drzé deti.	Sed la najbaroj havas impertinentajn infanojn.
Sú vaše deti poslušné?	Ĉu viaj infanoj estas afablaj?

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...