slovenčina » čeština | 53 [päťdesiattri] | Obchody

53 [padesát tři] Obchody

Hľadáme obchod so športovými potrebami.	Hledáme obchod se sportovními potřebami.
Hľadáme mäsiarstvo.	Hledáme masnu / řeznictví.
Hľadáme lekáreň.	Hledáme lékárnu.
Chceli by sme totiž kúpiť futbalovú loptu.	Chceme totiž koupit fotbalový míč.
Chceli by sme totiž kúpiť salámu.	Chceme totiž koupit salám.
Chceli by sme totiž kúpiť lieky.	Chceme totiž koupit léky.
Hľadáme obchod so športovými potrebami, aby sme kúpili futbalovú loptu.	Hledáme obchod se sportovními potřebami, protože chceme koupit fotbalový míč.
Hľadáme mäsiarstvo, aby sme kúpili salámu.	Hledáme řeznictví, protože chceme koupit salám.
Hľadáme lekáreň, aby sme kúpili lieky.	Hledáme lékárnu, protože chceme koupit léky.
Hľadám klenotníctvo.	Hledám klenotnictví.
Hľadám foto predajňu.	Hledám foto-potřeby.
Hľadám cukráreň.	Hledám cukrárnu.
Chcem totiž kúpiť prsteň.	Chci totiž koupit prsten.
Chcem totiž kúpiť film.	Chci totiž koupit film.
Chcem totiž kúpiť tortu.	Chci totiž koupit dort.
Hľadám klenotníka, aby som kúpil prsteň.	Hledám klenotnictví, protože chci koupit prsten.
Hľadám foto predajňu, aby som kúpil film.	Hledám foto-potřeby, protože chci koupit film.
Hľadám cukráreň, aby som kúpil tortu.	Hledám cukrárnu, protože chci koupit dort.

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?