slovenčina » poľština | 55 [päťdesiatpäť] | Práca

55 [pięćdziesiąt pięć] Praca

Aké máte povolanie?	Czym się pan / pani zajmuje zawodowo?
Môj muž je povolaním lekár.	Mój mąż jest z zawodu lekarzem.
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok.	Pracuję na pół etatu jako pielęgniarka.
Čoskoro dostaneme dôchodok.	Wkrótce pójdziemy na emeryturę.
Ale dane sú vysoké.	Ale podatki są wysokie.
A zdravotné poistenie je vysoké.	I ubezpieczenie zdrowotne jest wysokie.
Čím by si raz chcel byť?	Kim chcesz kiedyś zostać?
Chcel by som byť inžinierom.	Chciałbym zostać inżynierem.
Chcem študovať na univerzite.	Chcę studiować na uniwersytecie.
Som praktikant.	Jestem praktykantem.
Nezarábam veľa.	Nie zarabiam dużo.
Praxujem v zahraničí.	Robię praktyki za granicą.
Toto je môj šéf.	To jest mój szef.
Mám milých kolegov.	Mam miłych kolegów.
Napoludnie ideme vždy do jedálne.	W południe chodzimy zawsze na stołówkę.
Hľadám prácu.	Szukam pracy.
Už rok som nezamestnaný.	Już od roku jestem bezrobotny / bezrobotna.
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných.	W tym kraju jest za dużo bezrobotnych.

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!