slovenčina » poľština | 53 [päťdesiattri] | Obchody

53 [pięćdziesiąt trzy] Sklepy

Hľadáme obchod so športovými potrebami.	Szukamy sklepu sportowego.
Hľadáme mäsiarstvo.	Szukamy sklepu mięsnego.
Hľadáme lekáreň.	Szukamy apteki.
Chceli by sme totiž kúpiť futbalovú loptu.	Chcielibyśmy / Chciałybyśmy kupić piłkę nożną.
Chceli by sme totiž kúpiť salámu.	Chcielibyśmy / Chciałybyśmy kupić salami.
Chceli by sme totiž kúpiť lieky.	Chcielibyśmy / Chciałybyśmy kupić lekarstwa.
Hľadáme obchod so športovými potrebami, aby sme kúpili futbalovú loptu.	Szukamy sklepu sportowego, by kupić piłkę nożną.
Hľadáme mäsiarstvo, aby sme kúpili salámu.	Szukamy sklepu mięsnego, by kupić salami.
Hľadáme lekáreň, aby sme kúpili lieky.	Szukamy apteki, by kupić lekarstwa.
Hľadám klenotníctvo.	Szukam jubilera.
Hľadám foto predajňu.	Szukam sklepu fotograficznego.
Hľadám cukráreň.	Szukam cukierni.
Chcem totiž kúpiť prsteň.	Mam zamiar kupić pierścionek.
Chcem totiž kúpiť film.	Mam zamiar kupić film.
Chcem totiž kúpiť tortu.	Mam zamiar kupić tort.
Hľadám klenotníka, aby som kúpil prsteň.	Szukam jubilera, by kupić pierścionek.
Hľadám foto predajňu, aby som kúpil film.	Szukam sklepu fotograficznego, by kupić film.
Hľadám cukráreň, aby som kúpil tortu.	Szukam cukierni, by kupić tort.

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?