slovenčina » litovčina | 37 [tridsaťsedem] | Na cestách

37 [trisdešimt septyni] Kelyje

Jazdí na motorke.	Jis važiuoja motociklu.
Jazdí na bicykli.	Jis važiuoja dviračiu.
Ide pešo.	Jis eina pėsčias.
Ide loďou.	Jis plaukia laivu.
Ide člnom.	Jis plaukia valtimi.
Pláva.	Jis plaukia.
Je to tu nebezpečné?	Ar čia pavojinga?
Je nebezpečné stopovať sám?	Ar pavojinga vienam keliauti autostopu?
Je nebezpečné prechádzať sa v noci?	Ar pavojinga naktį eiti pasivaikščioti?
Zablúdili sme.	(Mes) pasiklydome.
Sme na nesprávnej ceste.	(Mes) važiuojame ne tuo keliu.
Musíme sa obrátiť.	Mes turime grįžti.
Kde sa tu dá zaparkovať?	Kur čia galima pastatyti automobilį?
Je tu nejaké parkovisko?	Ar čia yra stovėjimo aikštelė?
Ako dlho sa tu dá parkovať?	Kiek čia galima stovėti?
Lyžujete?	Ar (jūs) slidinėjate?
Idete lyžiarskym vlekom hore?	Ar (jūs) keliatės į viršų keltuvu?
Dajú sa tu požičať lyže?	Ar čia galima išsinuomoti slides?

Talent na jazyky u malých detí

Deti toho vedia o jazykoch veľa ešte skôr, než sa naučia hovoriť. To preukázali mnohé experimenty. Vývoj detí bol skúmaný v špeciálnych detských laboratóriách. Analyzovalo sa pri ňom ako sa deti učia hovoriť. Malé deti sú zjavne inteligentnejšie, ako sme si doteraz mysleli. Mnohé jazykové schopnosti majú už v 6 mesiacoch. Poznajú napríklad svoju materčinu. Francúzske a nemecké bábätká reagujú inak na určité tóny. Rôzne vyslovený dôraz vyvolá rôzne správanie. Malé deti majú tiež cit pre prízvuk svojho jazyka. Veľmi malé deti sú tiež schopné si zapamätať viac slovíčok. Rodičia sú však pre jazykový vývoj detí veľmi dôležití. Deti totiž potrebujú ihneď po narodení interakciu. Chcú so svojou mamičkou a oteckom komunikovať. Túto interakciu ale musia sprevádzať pozitívne emócie. Rodičia nesmú byť v strese, keď so svojím dieťaťom hovoria. Je tiež zlé, ak na neho hovoríme veľmi málo. Stres alebo mlčanie môžu mať pre dieťa negatívne následky. Ich jazykový vývoj môže byť nevhodne ovplyvnený. Učenie pre dieťa začína ale už u mamičky v brušku! Ešte pred narodením reagujú na rozprávanie. Vedia presne rozpoznať akustické signály. Po narodení tieto signály rozoznávajú znova. Už nenarodené deti sa učia rytmus jazyka. Hlas svojej matky počuje dieťa už v brušku. Hovoriť teda môžeme už i na nenarodené dieťa. Preháňať by sa to ale nemalo ... Po pôrode má dieťa na precvičovanie predsa len dosť času!