slovenčina » chorvátčina | 59 [pätdesiatdeväť] | Na pošte

59 [pedeset i devet] U pošti

Kde je najbližšia pošta?	Gdje je najbliža pošta?
Je to ďaleko k najbližšej pošte?	Je li daleko do najbliže pošte?
Kde je najbližšia poštová schránka?	Gdje je najbliži poštanski sandučić?
Potrebujem pár poštových známok.	Trebam nekoliko poštanskih marki.
Na pohľadnicu a list.	Za razglednicu i pismo.
Aké je poštovné do Ameriky?	Kolika je poštarina za Ameriku?
Koľko váži balík?	Koliko je težak paket?
Môžem ho poslať leteckou poštou?	Mogu li ga poslati zračnom poštom?
Ako dlho trvá, kým príde?	Koliko dugo traje dok stigne?
Kde môžem telefonovať?	Gdje mogu telefonirati?
Kde je najbližšia telefónna búdka?	Gdje je najbliža telefonska govornica?
Máte telefónne karty?	Imate li telefonske kartice?
Máte telefónny zoznam?	Imate li telefonski imenik?
Viete predvoľbu do Rakúska?	Znate li pozivni broj za Austriju?
Moment. Pozriem sa.	Trenutak, pogledat ću.
Linka je stále obsadená.	Veza je stalno zauzeta.
Aké číslo ste vytočili?	Koji ste broj birali?
Najprv musíte vytočiť nulu!	Morate prvo birati nulu!

Materinský jazyk je vždy najdôležitejší

Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme. Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk. Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky. Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi. Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni. Často ich tiež používajú inak. Napríklad jeden z nich používajú v práci. A ten druhý doma. To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch. Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre. Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie. Tiež je dôležité, ako často jazyk používame. Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší. Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre. Jeden jazyk je vždy dôležitejší. Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty. Jedna štúdia testovala rôznych ľudí. Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi. Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina. Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk. Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine. Pritom im bola meraná mozgová aktivita. Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti! Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu. Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre. Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...