slovenčina » esperanto | 70 [sedemdesiat] | niečo chcieť / želať si

70 [sepdek] deziri ion

Chceli by ste fajčiť?	Ĉu vi deziras fumi?
Chceli by ste tancovať?	Ĉu vi deziras danci?
Chceli by ste sa ísť prechádzať?	Ĉu vi deziras promeni?
Chcel by som fajčiť.	Mi deziras fumi.
Chcel(a) by si cigaretu?	Ĉu vi deziras cigaredon?
Chcel by oheň.	Li deziras fajron.
Chcel(a) by som niečo piť.	Mi deziras ion trinki.
Chcel(a) by som niečo jesť.	Mi deziras ion manĝi.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť.	Mi deziras iom ripozi.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať.	Mi deziras ion demandi al vi.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť.	Mi deziras ion peti de vi.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať.	Mi deziras al io inviti vin.
Čo si želáte, prosím?	Kion vi deziras, mi petas?
Želáte si kávu?	Ĉu vi deziras kafon?
Alebo si radšej želáte čaj?	Aŭ ĉu vi preferas teon?
Chceli by sme ísť domov.	Ni volas veturi hejmen.
Chceli by ste taxík?	Ĉu vi deziras taksion?
Chceli by telefonovať.	Ili deziras telefoni.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...