slovenčina » esperanto | 68 [šesťdesiatosem] | veľký – malý

68 [sesdek ok] granda - malgranda

veľký a malý	granda kaj malgranda
Slon je veľký.	La elefanto estas granda.
Myš je malá.	La muso estas malgranda.
tmavý a svetlý	malhela kaj hela
Noc je tmavá.	La nokto estas malhela.
Deň je svetlý.	La tago estas hela.
starý a mladý	maljuna kaj juna
Náš dedko je veľmi starý.	Nia avo estas tre maljuna.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý.	Antaŭ 70 jaroj li estis ankoraŭ juna.
pekný a škaredý	bela kaj malbela
Motýľ je pekný.	La papilio estas bela.
Pavúk je škaredý.	La araneo estas malbela.
tlstý a chudý	dika kaj maldika
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá.	Virino pezanta 100 kg estas dika.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý.	Viro pezanta 50 kg estas maldika.
drahý a lacný	multekosta kaj malmultekosta
Auto je drahé.	La aŭto estas multekosta.
Noviny sú lacné.	La gazeto estas malmultekosta.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.