slovenčina » esperanto | 56 [päťdesiatšesť] | City

56 [kvindek ses] Sentoj

mať chuť (na niečo, niečo robiť)	emi
Máme chuť.	Ni emas.
Nemáme chuť.	Ni ne emas.
mať strach	timi
Mám strach. / Bojím sa.	Mi timas.
Nemám žiadny strach. / Nebojím sa.	Mi ne timas.
mať čas	havi tempon
Má čas.	Li havas tempon.
Nemá čas.	Li ne havas tempon.
nudiť sa	enui
Nudí sa.	Ŝi enuas.
Nenudí sa.	Ŝi ne enuas.
mať hlad, byť hladný	malsati
Máte hlad? Ste hladní?	Ĉu vi malsatas?
Nemáte hlad? Nie ste hladní?	Ĉu vi ne malsatas?
mať smäd, byť smädný	soifi
Majú smäd. Sú smädní.	Ĉu vi soifas?
Nemajú smäd. Nie sú smädní.	Ĉu vi ne soifas?

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...