slovenčina » afrikánčina | 71 [sedemdesiatjeden] | niečo chcieť

71 [een en sewentig] iets wil

Čo chcete?	Wat wil julle doen?
Chcete hrať futbal?	Wil julle sokker speel?
Chcete navštíviť priateľov?	Wil julle vriende besoek?
chcieť	wil
Nechcem prísť neskoro.	Ek wil nie laat kom nie.
Nechcem tam ísť.	Ek wil nie daarheen gaan nie.
Chcem ísť domov.	Ek wil huis toe gaan.
Chcem zostať doma.	Ek wil by die huis / tuis bly.
Chcem byť sám.	Ek wil alleen wees.
Chceš tu zostať?	Wil jy hier bly?
Chceš tu jesť?	Wil jy hier eet?
Chceš tu spať?	Wil jy hier slaap?
Chcete zajtra odcestovať?	Wil u môre vertrek?
Chcete zostať do zajtra?	Wil u tot môre bly?
Chcete zaplatiť účet až zajtra?	Wil u die rekening eers môre betaal?
Chcete ísť na diskotéku?	Wil julle na die disko toe gaan?
Chcete ísť do kina?	Wil julle na die bioskoop toe gaan?
Chcete ísť do kaviarne?	Wil julle na die koffiewinkel toe gaan?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!