slovenčina » litovčina | 36 [tridsaťšesť] | Mestská hromadná doprava

36 [trisdešimt šeši] Viešasis miesto transportas

Kde je autobusová zastávka	Kur yra autobusų stotelė?
Ktorý autobus ide do centra	Kuris autobusas važiuoja į (miesto) centrą?
Ktorou linkou musím ísť	Kuriuo numeriu man važiuoti?
Musím prestúpiť	Ar man reikės persėsti?
Kde musím prestúpiť	Kur man reikės persėsti?
Koľko stojí cestovný lístok	Kiek kainuoja bilietas?
Koľko zastávok je to ešte do centra	Kiek stotelių yra iki centro?
Tu musíte vystúpiť.	Jums čia reikia išlipti.
Musíte vystúpiť vzadu.	(Jūs) turite / Jums reikia išlipti pro galines duris.
Ďalšie metro príde o 5 minút.	Kitas metro traukinys atvyks po 5 (penkių) minučių.
Ďalšia električka príde o 10 minút.	Kitas tramvajus atvyks po 10 (dešimties) minučių.
Ďalší autobus príde o 15 minút.	Kitas autobusas atvyks po 15 (penkiolikos) minučių.
Kedy ide posledné metro	Kada važiuoja paskutinis metro traukinys?
Kedy ide posledná električka	Kada važiuoja paskutinis tramvajus?
Kedy ide posledný autobus	Kada važiuoja paskutinis autobusas?
Máte cestovný lístok	Ar turite bilietą?
Cestovný lístok – Nie, nemám žiadny.	Bilietą? — Ne, neturiu.
Potom musíte zaplatiť pokutu.	Tai privalote / turite mokėti baudą.

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?