28 [dvadsaťosem] |
V hoteli – sťažnosti
|
![]() |
28 [ثمانية وعشرون] |
||
في الفندق ــ الشكاوى
|
Sprcha nefunguje.
|
الدش لا يعمل.
alddash la yaeml
|
||
Netečie teplá voda.
|
لا يوجد ماء ساخن.
lla yujad ma' sakhn
|
||
Môžete to nechať opraviť?
|
أيمكنك إرسال أحد لإصلاحه؟
aymkink 'iirsal ahd li'iislahh
| ||
V izbe nie je telefón.
|
لا هاتف في الغرفة.
la hatif fi algharf
|
||
V izbe nie je televízor.
|
ولا جهاز تلفاز في الغرفة.
wla jihaz tilfaz fi algharfat
|
||
Izba nemá balkón.
|
لا شرفة للغرفة.
lla shurfat lilgharfati
| ||
Izba je príliš hlučná.
|
الغرفة صاخبة.
alghurfat sakhibata
|
||
Izba je primalá.
|
الغرفة جداً صغيرة.
alghurfat jdaan saghirata
|
||
Izba je príliš tmavá.
|
الغرفة مظلمة للغاية.
alghurfat muzlimat lilghayata
| ||
Kúrenie nefunguje.
|
التدفئة لا تعمل.
alttadfiat la taemal
|
||
Klimatizácia nefunguje.
|
المكيف لا يعمل.
almukif la yaemal
|
||
Televízor je pokazený.
|
جهاز التلفاز معطل.
jhaz alttalfaz muetil
| ||
To sa mi nepáči.
|
ذلك لا يعجبني.
dhllak la yaejabni
|
||
To je pre mňa pridrahé.
|
ذلك مكلف للغاية.
dhlluk mukallaf llilghayati
|
||
Máte niečo lacnejšie?
|
أ لديكم ما هو أرخص؟
a ladaykim ma hu 'arkhs
| ||
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa?
|
هل هناك بيوت للشباب بالقرب؟
hl hunak buyut lilshshabab bialqarb
|
||
Je tu v blízkosti penzión?
|
هل هناك فندق ومطعم عائلي قريب؟
hl hunak funduq wamateam eayili qaryb
|
||
Je tu v blízkosti reštaurácia?
|
هل هناك مطعم قريب؟
hl hunak mateam qarib
| ||
|
Pozitívne jazyky, negatívne jazykyĽudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne! |
Downloads are FREE for private use, public schools and for non-commercial purposes only! LICENCE AGREEMENT. Please report any mistakes or incorrect translations here. © Copyright 2007 - 2018 Goethe Verlag Starnberg and licensors. All rights reserved. Contact book2 slovenčina - arabčina pre začiatočníkov
|